Marian Mojzeš - osobná stránka

História mesta

Názvy mesta a hradu.

1246 Filek, 1262 Fylek, 1348 Castrum Phylek, 1385 Oppidum Fylek, 1528 Filekwar. Ďalšie mená: Vilk, Villagkk, Vieleck, Filekinum, 1684 Villeck, 1685 Filleck, 1742 Filek, 1786 Fülek, Filakowo, 1863-1913 Filekow, 1920 Filakovo, 1938-1945 Fülek, 1948-1990 Fiľakovo, od roku 1991 Fiľakovo (slovensky) a Fülek (maďarsky).

Pôvod pomenovania

Matej Bel spomína legendu, podľa ktorej pastier Filek (Filep) a jeho pes Füles (ucháň) našli poklad, z ktorého bol hrad vystavaný. Iná legenda hovorí, že hrad dal postaviť rytier Fulko (Folkuš) ako strážny objekt. Je však zrejmé, že hradné bralo bolo osídlené už dávno predtým. Na mape Kaudia Ptolemaia nakreslenej pravdepodobne Agathodaemonom, v diele "Geografis hyfogesis" (150 n.l.) je zaznačené tzv. mesto jazygov Philecia, ktore niektori autori stotožňujú s Fiľakovom. Názov mesta je najpravdepodobnejšie odvodený z keltského slova Fulak, ktoré znamená skrýšu, útočisko (polatinčené na 'Filekia'). Uvádza sa aj pomenovanie z osobného mena Filek (Filip). Maďarský názov Fülek je výsledkom paralelného pomenovania so slovenským Fiľakovo.

História - archeologické nálezy z prehistorického obdobia

Veľké množstvo nálezov nájdených na území Fiľakova dokumentuje osídlenie tejto oblasti už v prehistorickom období.

Staršia doba kamenná - paleolit

600.000-10.000 pred n.l. - medzi najstaršie nálezy patria časti kostry z mamutov kosti jaskynného medveďa (Prša, Šávoľ, Belina), malý kamenný nástroj - diskovitý oštep ojavený v Prši. Tieto nálezy môžu byť dokladom prítomnosti neandertálca v tejto oblasti.

Mladšia doba kamenná - neolit

5000-3000 pred n.l. - V neďalekej Prši boli objavené črepy z keramiky bukovohorskej kultúry.

Neskora doba kamenna - eneolit

3 000- 2 000 pred n.l. - Z polohy Kistemető pochádza niekoľko črepov bližšie nedatovanej eneolitickej keramiky a z polohy Földvár (medzi Ratkou a Plešom) zlomky keramiky, čepeľovité škrabadlo a pazúrkovity hrot.

Doba bronzová

2 000 - 700 pred n.l. - Nálezy z územia mesta nie su známe, ale na pustatine Báby sa našlo niekoľko črepov pilinskej kultúry. významnou archeologickou lokalitou z doby bronzovej z obdobia pilinskej a kyjatickej kultúry sú Radzovce. Na polohe Monosa sa odkrylo pohrebisko s 1334 hrobmi, v ktorých sa našlo viac ako 5 000 keramických nádob, drobné ozdobné a úžitkové predmety z bronzu, kostí a vzácny železný a zlatý predmet. Na sídlisku, ku ktorému patrilo pohrebisko boli odkryté pozostatky výrobnych objektov, v ktorých sa odlievali a a zhotovovali bronzové nástroje, zbrane a šperky.

Doba železna

halštat a latén (700 - 0 pred n.l.) - Na námestí pred lekárňou sa pri výkopových prácach l našiel črep z okraja nádoby pravdepodobne laténsky. Z Rátky a Prši su známe hroby datované do 2. stor. pred n .l.

Doba rimska

(0 - 400 nášho letopočtu) - Pri hĺbení kanalizácie pri Malom cintorine bol nájdený zlomok z rímskej keramiky tzv. terry sigillaty. Do tohoto obdobia môžeme pravdepodobne zaradiť aj fragment bronzového predmetu v podobe ženskej hlavy, ktorý pripomína rímske sošky.

Včasný stredovek

V tehelni v blízkosti železničnej stanice na polohe "Szentfali" v r.1952 a 1953 sa pri ťažbe hliny porušili kostrové a asi aj žiarový hrob. V nich boli dve celé nádoby, črepy a železný nožík. Hroby aj s nálezmi sú datované do polovice 7.stor. Najznámejšou a zatiaľ jedinou preskúmanou slovanskou lokalitou okresu je Prša. Z polohy Bérc a Borszeg pochádzajú predmety z mladšej doby kamennej až po stredovek, ale najpočetnejšie sú z obdobia slovansko-avarského osídlenia. Počas výskumu v r. 1948-54 sa tu odkrylo niekoľko pohrebísk zo 7.stor., 7.-8.stor., polovice 1O.stor. a z 11l.stor. -spolu 143 hrobov. V starších hroboch mali mŕtvi pomerne bohatú výbavu - osobné šperky, mužské i ženské, ozdoby šiat - pracky,spony, nožíky, niekoľko kusov zbraní a veľké množstvo keramiky. Mladšie hroby boli veľmi chudobné, mŕtvi mali pri sebe iba drobnéozdoby. Pri pohrebiskách sa odkrylo aj sídlisko z 8.stor.